Skutočný kultúrny šok ma ale čakal po návrate na Slovensko. Tí čo ste boli dlhší čas v zahraničí, nemuselo to byť USA ale stačí aj chvíľu žiť v susednom Rakúsku (osobne si myslím, že drvivá väčšina krajín smerom na západ), späť po návrate zistili že tu to nie je až také dobré. Ja som nikdy nemal myšlienky že by som chcel žiť v zahraničí, iba som to počúval od známych a kamarátov, ale postupne mením názor aj ja. Už pred príchodom som zhliadol zopár videí o potýčkach, ba až bitkách v parlamente a vojne na slovenskej hipp-hopp-ovej scéne. Tá zlá atmosféra bola cítiť aj vo vzduchu po prílete a presune do Bratislavy. Ľudia sú tu skrátka na seba zlí. Áno, žijem asi ešte v oblakoch, a viem že o niekoľko týždňov ma to asi celé pohltí a zapadnem do slovenského priemeru, ale zároveň dúfam, že ma táto zahraničná skúsenosť niekam posunula a predsa len o niečo prispela k môjmu osobnostnému rastu. Už teraz viem, že o rok pôjdem do zahraničia na leto znovu, či to bude USA alebo iná krajina.
Názory Američanov na Slovensko resp. celu Európu sa rôznia. Ale zachytil som aj názory že celá Európa je zaostalá. Keď som sa teraz nad tým zamyslel, majú pravdu. Premiéry filmov k nám prídu až o 2 týždne neskôr, nový mobilný telefón jablko a mesiac neskôr, reťazec fast food-u dokonca o niekoľko rokov, ak vôbec. Prečo to tak vlastne je? Ja odpoveď nepoznám. Jedine v čom je USA pozadu za Európou je akurát tak časové pásmo.
Zdám sa vám ako odrodilec, človek ktorému chýba štipka toho amerického patriotizmu? Ja som si tiež myslel, že sa mi to nikdy nestane. Na Slovensko som nikdy nenadával a ani nebudem, ale uvidel som ako sa žije v inej krajine, akí sú ľudia na seba milší a lepší. Po príchode na Slovensko dopadám na tvrdú realitu ľudského negativizmu a nevôle pomôcť iným. Aj taká maličkosť ako podržať niekomu dvere, počkať ho keď čakáme na výťah alebo jednoduchý úsmev namiesto zamračenej a nahnevanej tváre, dokáže hneď o niečo zlepšiť náladu. Sú to maličkosti, ktoré podľa mňa vnímame iba v podvedomí, ale vedia potešiť a zlepšiť deň a náladu.
Zároveň Vás chcem upozorniť, že k mojim predchádzajúcim článkom o cestovaní po západnom pobreží pribudli fotografie (na vaše žiadosti a upozonenia), a teda dúfam že to pomôže k skvalitneniu celkového zážitku z čítania (aj keď od kvalitného cestopisu to má ešte asi tiež ďaleko) :)
Okrem posledného Chicaga, ktoré momentálne nemám povolené ďalej upravovať a dopĺňať...
