Moje 2. leto v USA alebo návrat do Michiganu

Autor: Roman Jurkovič | 16.6.2014 o 17:19 | (upravené 16.6.2014 o 23:06) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1721x

Po 9 mesiacoch sa Vám opäť hlásim a zdravím Vás. Moje odmlčanie bolo spôsobené celoročným zaneprázdnením so školou a už aj pracovnými povinnosťami. Tí z vás, ktorí čítali moje blogy, vedia, že som písal o mojej ceste do USA a tento rok tomu nebude inak. 

Rok ubehol veľmi rýchlo ale ešte v novembri som sa prihlásil na program Work and Travel. Bol som celý natešený z mojej prvej návštevy za veľkou mlákou a tak som ani na okamih neváhal a zaregistroval sa na ďalší. To som ale ešte nevedel ako sa všetky veci vyvinú a že na cestu sa nebudem až tak tešiť ako minulý rok. Postihlo ma to najväčšie šťastie aké môže človeka stretnúť a volá sa Paulína :-)  Nebolo vôbec jednoduché nechať na Slovensku človeka ktorého neskutočne ľúbite, a ísť na skoro opačný koniec sveta až na 3 mesiace. Veď to určite poznáte, aké odlúčenia náročné sú.

Po 10h lete a 4h ceste autobusom som späť na mieste činu- East Lansing, Michigan, presne ako minulé leto. To čo mi pred rokom trvalo 3 týždne, a stálo ma veľa nervov, že ma pošlú domov, som teraz zvládol za jeden deň. Pracujem v tej istej reštaurácii ako predtým s tým, že už ma tam nečakajú žiadne špinavé riady, ale teraz som to ja, kto bude tie riady špiniť. Omočím totiž moje nohy v kuchárskom fachu. Nie je nič lepšie ako si urobiť dobré meno, spoznať veľa ľudí. Návrat je o to jednoduchší keď sa máte o koho oprieť. V práci vás spoznávajú kolegovia z minulého roku, poznáte prostredie a celková aklimatizácia je rýchlejšia a jednoduchšia. 

Zároveň pripájam pár fotografií z víkendového Sugar Festivalu v mestečku Sebewing, Michigan, kde som sa zúčastnil 5km behu a videl typický americký sprievod pri 50. výročí tohto festivalu. V sprievode sa nachádzalo všetkých 50 kráľovien, množstvo starých traktorov, 6 alebo 7 kandidátov do miestneho zastupiteľstva a každý jeden hádzal cukríky. Najviac ma pobavili spomínaní kandidáti, kričali VOTE FOR xy, rozdávali nálepky a podávali Vám ruky ako najväčšiemu kamarátovi, proste sranda.

V nedeľu ráno som sa dokonca ocitol v miestom kostole, teda skôr v typickej americkej stodole, ktorá však bola upravená pre potreby veriacich. Veľmi dobre vybavená televíziami, plátnom a podobne. Zaspievali sme si Glory, Glory Halleluyjah a iné, zaznelo pár slov a spieval aj zbor. Bolo to veľmi zaujímavé a priateľské. Išlo a bohoslužbu pre všetky cirkvi v okolí (presbyteriáni, protestanti, katolíci, baptisti, luteráni,... proste pre všetkých).

Toľko z necelého 1. týždňa za morom. Dúfam, že si nájdete cestu k mojim zážitkom aj tento rok. Cestovanie bude o niečo skromnejšie ako minulé leto. Na cestu sa vydám spolu s mojimi rodičmi a navštívime Toronto, Niagarské vodopády a celé to zakončime v New Yorku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

SVET

Proti Trumpovi protestujú státisíce, pripomínajú práva žien

Nápisy na niektorých transparentoch obsahujú neúctivé výroky Donalda Trumpa na adresu žien.

KOMENTÁRE

Kedy sa politická teológia stáva ideológiou?

Súčasná politická teológia opustila aristokratické predstavy o politickom mesiášovi.

SVET

Trump chce meniť Ameriku, odkláňa sa aj od vlastnej strany

Populista a izolacionista, Trump sa nezmenil.


Už ste čítali?