Moje 2. leto v USA alebo návrat do Michiganu

Autor: Roman Jurkovič | 16.6.2014 o 17:19 | (upravené 16.6.2014 o 23:06) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  1708x

Po 9 mesiacoch sa Vám opäť hlásim a zdravím Vás. Moje odmlčanie bolo spôsobené celoročným zaneprázdnením so školou a už aj pracovnými povinnosťami. Tí z vás, ktorí čítali moje blogy, vedia, že som písal o mojej ceste do USA a tento rok tomu nebude inak. 

Rok ubehol veľmi rýchlo ale ešte v novembri som sa prihlásil na program Work and Travel. Bol som celý natešený z mojej prvej návštevy za veľkou mlákou a tak som ani na okamih neváhal a zaregistroval sa na ďalší. To som ale ešte nevedel ako sa všetky veci vyvinú a že na cestu sa nebudem až tak tešiť ako minulý rok. Postihlo ma to najväčšie šťastie aké môže človeka stretnúť a volá sa Paulína :-)  Nebolo vôbec jednoduché nechať na Slovensku človeka ktorého neskutočne ľúbite, a ísť na skoro opačný koniec sveta až na 3 mesiace. Veď to určite poznáte, aké odlúčenia náročné sú.

Po 10h lete a 4h ceste autobusom som späť na mieste činu- East Lansing, Michigan, presne ako minulé leto. To čo mi pred rokom trvalo 3 týždne, a stálo ma veľa nervov, že ma pošlú domov, som teraz zvládol za jeden deň. Pracujem v tej istej reštaurácii ako predtým s tým, že už ma tam nečakajú žiadne špinavé riady, ale teraz som to ja, kto bude tie riady špiniť. Omočím totiž moje nohy v kuchárskom fachu. Nie je nič lepšie ako si urobiť dobré meno, spoznať veľa ľudí. Návrat je o to jednoduchší keď sa máte o koho oprieť. V práci vás spoznávajú kolegovia z minulého roku, poznáte prostredie a celková aklimatizácia je rýchlejšia a jednoduchšia. 

Zároveň pripájam pár fotografií z víkendového Sugar Festivalu v mestečku Sebewing, Michigan, kde som sa zúčastnil 5km behu a videl typický americký sprievod pri 50. výročí tohto festivalu. V sprievode sa nachádzalo všetkých 50 kráľovien, množstvo starých traktorov, 6 alebo 7 kandidátov do miestneho zastupiteľstva a každý jeden hádzal cukríky. Najviac ma pobavili spomínaní kandidáti, kričali VOTE FOR xy, rozdávali nálepky a podávali Vám ruky ako najväčšiemu kamarátovi, proste sranda.

V nedeľu ráno som sa dokonca ocitol v miestom kostole, teda skôr v typickej americkej stodole, ktorá však bola upravená pre potreby veriacich. Veľmi dobre vybavená televíziami, plátnom a podobne. Zaspievali sme si Glory, Glory Halleluyjah a iné, zaznelo pár slov a spieval aj zbor. Bolo to veľmi zaujímavé a priateľské. Išlo a bohoslužbu pre všetky cirkvi v okolí (presbyteriáni, protestanti, katolíci, baptisti, luteráni,... proste pre všetkých).

Toľko z necelého 1. týždňa za morom. Dúfam, že si nájdete cestu k mojim zážitkom aj tento rok. Cestovanie bude o niečo skromnejšie ako minulé leto. Na cestu sa vydám spolu s mojimi rodičmi a navštívime Toronto, Niagarské vodopády a celé to zakončime v New Yorku.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?