Západné pobrežie USA (1.) - Las Vagas, Grand Canyon

Autor: Roman Jurkovič | 5.9.2013 o 17:37 | (upravené 26.9.2013 o 14:57) Karma článku: 5,55 | Prečítané:  1793x

Po 7 týždňoch strávených v East Lansing z toho 5 pracovne v reštaurácii sa vydávam za dobrodružstvom. Kde inde začať ako práve v Las Vegas. Tu sa začína moja cesta po západnom pobreží. Nedelný presun po osi East Lansing-Detriot-Las Vegas s približne 4 hodinovým letom tento krát v turistickej triede ale naštastie s voľným miestom vedľa mňa, prilietam do metropoly gamblerov.

7.jpg

Z letiska ma čakal presun do môjho hotela Wynn na severnom Stripe. Spojenie letisko-Strip ale žial nie je také ako by človek očakával. Každý hotel má svoj shuttle okrem môjho, tak to skúšam verejnou dopravou. Vystúpim na južnom konci Stripu. Vravím si je to len kúsok, veď som to pozeral na mape. Omyl. V 100F (40 C) horúčave a s kufrom to vôbec nie je jednoduché. Po ceste sa stretávam s mojimi spolucestovatelkami Lenkou a Barčou s ktorými pôjdem na pondelňajší výlet do Grand Canyonu. Po ubytovaní v hoteli si idem na chvílu zaplávať do bazénu a potom na show La Reve. Táto show je naozaj hodná Las Vegas. Stage zasadený do vody ktorý sa pohybuje všetkými smermi a okrúhle hľadisko. Preplietajú sa tu prvky akrobacie, tanca, kúziel, akvabelizmu a veľa iného čo ani neviem pomenovať. Skrátka hodina a pol dych vyrážajúcej show. Po show sa idem prejst po večernom Stripe. Je celý vysvietený, všade hrá hudba, ľudia chodia po uliciach a na niektorých je už vidno že melú z posledného. Nemôže chýbať ani fontánové predstavenie pred hotelom Bellagio.

11.jpg

Za cca hodinu a pol rýchlym tempom prejdem Strip a sadám na taxi do požičovne áut pri letisku. Vyzdvihnem dopredu rezervované auto (samozrejme že nie to čo som rezervoval ale iné, našťastie vyššej triedy keďže čakať 2 hodiny na to moje sa mi o 1 v noci moc nechce). Preveziem sa po Vegas a zaparkujem pri hoteli. Už o 4:45 vstávam a idem vyzdvihnut Lenku a Barču. Po zaujímavej , cca 5 hodín aj so zastávkami, ceste po amerických diaľniciach sa konečne dostávame do Národného parku Grand Canyon.

Grand Canyon

Grand Canyon je naozaj neskutočné miesto. Nečakal som že to bude až také "megalománske", ale čo možete čakať od američanov. Miestami celá scenéria vyzerá ako keby bola iba namaľovaná na obrovskom plátne. Po približne 2 hodinách na južnej strane kaňonu (South Rim) za vydávame na cestu späť. V mestečku Saligman odbáčame na povestnú Route 66. Dlhé, rovné a nekonečné úseky Route 66 vyzerajú na horizonte ako Higway to Heaven (taký mix Stairrway to Heaven a Highway to Hell). Cesta je už celá vynovená, takže stopy po slávnej minulosti sa hľadajú len tažko. Našťasie sa všade nájdu nadšenci ktorý nedajú dopustiť na slávne staré cašy34.jpg.

 

Zastavujeme pri dobovej pumpe, so všetkým čo ku Route 66 bezpochyby patrí. Za súmraku prichádzame k priehrade Hoover Dam. Urobíme pár fotiek a presúvame sa už do večerného Vegas ktoré žiari v údolí obklopené kopcami. Je to naozaj miesto postavené na púšti uprosted ničoho. Odovzdám auto ale opäť neviem ako sa dostať z letiska do hotela. Unavený po veľmi náročnom dni sa pýtam šoféra Mariott shuttle busu či nevie ako sa dostať na strip. Ponúkne mi odvoz do jeho hotela, ktorý je len 10 minút behu od toho mojho. God bless you ochotním američanom.

43.jpg

Na ďaľší deň sa vydávam opäť po Stripe smerom na juh. Zastuvujem sa skoro v každom hoteli, resp. na casino leveloch, kde nechýbajú hracie automaty, stoly na ruletu a black jack ale aj samozejme obchodné pasáže. Pokračujem ešte viac na juh, Strip už mám za sebou a v neskutočnej horúčave prichádzam k známemu nápisu Welcome to Fabulous Las Vegas. Cestou späť už idem Double Deckerom "Deuce" do hotela. Opäť si skočím zaplávať a pokračujem v objavovaní Vegas. Tento krát ale mierim na sever do Downtown. Míňam Stratosphere a prichádzam na Fremont Street. Pešia zóna na ktorej nechýbajú reštaurácie a obchody so suvenýrmi. Ale to najdôležitejšie mám nad hlavou. Asi 300 metrou dlhá obrazovka ktorá zakrýva celú pasáž ako oblúkovitá strecha. O každej celej hodine sa celá ulica zastaví a sleduje divadlo odohrávajúce sa nad hlavami. Približne 15 minútová show niektorej z najznámejších skupín celého sveta plná audio-vizuálneho niekoľkonásobného orgazmu valiaceho sa zo všetkých svetových strán (niečo som pochytil od Laca Berbélyho). Ja som si vychutnal Queen a The Doors. Skoda že som nemal to štastie na KISS. Tak som sa aspon odfotil s dvojníkom Gena Simonsa a s vyplazeným jazykom opušťam Fremont Street a mierim do hotela. Konečne si trošku oddýchnuť pred presunom z Vegas do Los Angeles.

13.jpg

Aby som nezabudol, prvý deň som skúsil hracie automaty. Za 10 sekund a 3 stlačenie tlačítka som prehral 10usd. V utorok som sa ale odhodlal na ruletu a okradol som mesto hriechu a pár drobných. Takže s dobrou náladou opústam Vegas ale s vedomím že sa sem musím ešte vrátiť, ale tento krát s partiou kamarátov a poriadne to roztočiť. Už len tie peniaze na to zarobiť :)

 

Lúčim sa s vami peknou, u mňa našťastie nenaplnenou myšlienkou Woodyho Allena z filmu Deconstructing Harry. " You're up, you're down. But in the end the house always wins. Doesn't mean you didn't have fun."

Vidíme sa o niekoľko dní v meste anjelov.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

Učiteľ, ktorý sa rád hral. Ako sa Milan Reindl stal dizajnérom Lego Technic

Nevyštudoval techniku ani dizajn. Napriek tomu sa stal jedným z jedenástich dizajnérov Lego Technic. Len vďaka tomu, že si rád z lega skladal veci, na ktoré nemal návod.

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami sú Blanár a Žiga.

SVET

Výbuchy pri štadióne v Istanbule zabili najmenej 13 ľudí

K explóziám došlo hodinu po zápase medzi Besiktasom a Bursasporom.


Už ste čítali?